Je tak veľa veci, ktoré by mladý človek nemal zažiť, ale ani vidieť. A keď už tomu tak je, nemôže z toho utiecť. Zrazu sa pre neho všetko mení. Pohľad na život, rodinu, hodnoty ktoré velebil, ambície ktoré ho ťahali vpred, zrazu všetko prehodnotí. Myseľ neustále pracuje a prichádza nespočetné množstvo otázok: "ČO KEBY?" Hrozná až týrajúca ľútosť prichádza každý deň, keď pomyslíš na to, čo ak by som sa v tej situácii zachovala inak? Čo keby som sa správala krajšie, čo keby sme spolu strávili viac času, čo keby som mala možnosť ich ešte raz vidieť, čo keby boli v týchto významných okamihoch pri nás, tak ako to má byť. Nekonečné množstvo otázok, čo keby. A nevieš sa ich zbaviť. Roky ubiehajú a smútok po strate je rovnaký. Vieš, že to už nezvrátiš. Každý okamih si v hlave premietaš. Organizmus, ktorý opúšťajú sily, dívaš sa a nemôžeš prakticky nijak pomôcť. Môže to byť niekto z rodiny, rodičia, starí rodičia, súrodenci, bratranci či kamaráti. Keď sa ťa to týka a si súčasťou toho, vtedy sa v tebe niečo musí zlomiť. Tú zlomenú časť už nikdy nikto nenapraví. Snažíš sa vytesniť všetko smutné a myslieť len na to krásne, čo sme spolu zažili. Každý z nás túži dosiahnuť isté ciele, vyštudovať, založiť si rodinu, postaviť dom zasadiť strom. V týchto chvíľach nechete mať pri sebe nikoho iného ako najbližších. Moji najbližší tam už ale nebudú v komplenom zložení. A tak sa pýtam sama seba opäť, čo keby tam boli ? Boli by na mňa pyšní, čo by sme spolu podnikli, ako by sme spolu trávili čas? Moja zvedavosť je nekonečná a bohužial už nenapĺniteľná. Neviem sama kam to so mnou povedie pri toľkých otázkach, neviem zabudnúť a nemyslieť. Už dávno neverím, že čas všetky rany zahojí, to si len človek časom zvykne na bolesť a smútok. Budem dúfať, že sa to zmierni a že jedného dňa sa zmierim s tým, že jednoducho to tak je a žiadne, čo keby už nebude. Mám po boku rodinu, ktorá je tu po tom všetkom pre mňa to najdôležitejšie na svete. A pokiaľ sa na nás odniekiaľ naši blízki možno pozerajú, myslia na nás a dúfajú, že my živí dokážeme odložiť hnev a smútok a uvedomíme si, že aj ten najzúfalejší život je, ach bože, tak nádherný.
About Me
Lauri´s life, je blog predstavujúci môj osobný denník. Túžim sa s Vami podeliť o moje radosti a starosti, túžby a predstavy, záľuby a motivácie.
Popular Posts
-
Viete, aké to je rozlúčiť sa s niečím, čo už nevyužívate, čo vám len tak stojí, o čo sa nestaráte....? No napriek tomu je to pre Vás ta...
-
Už je to pár dní, čo sme sa vrátili z našej rozprávkovej dovolenky. Pomaly, ale isto som už nabehla na môj denný stereotyp. No priznám ...
-
Na úvod. Príjemný deň, volám sa Laura . Dlhú dobu som premýšľala nad tým viesť si môj osobný denník, v ktorom by som sa mohla pode...
-
Ak je možnosť a čas na to vyjsť si do kina, som stále ako prvá za! Milujem kino! Upresním to: milujem ten efekt, ktorý nadobúda film v kine...
-
V utorok 29. 8. 2017 bol sviatok. Voľný deň, žiadna práca ani povinnosti. Od rána sme s mojou polovičkou intenzívne premýšľali, čo by s...
-
Ako som tak premýšľala, o čom vám napíšem najbližšie, rozhodla som sa že, vám predstavím moju sestru. Sabína. Niečo málo v...
-
Môj prvý článok bude venovaný móde. Myslím, že každé dievča sa svojím spôsobom zaujíma o módu. Cieľ je jednoduchý: a to cítiť sa pekná...
-
Je tak veľa veci, ktoré by mladý človek nemal zažiť, ale ani vidieť. A keď už tomu tak je, nemôže z toho utiecť. Zrazu sa pre neho všet...
-
Sú tu prvé teplé dni a ja už pomaly ale isto mením šatkník. Neviem, ako to máte vy, ale u mňa v priebehu zmeny ročných období nastáva i...
-
Pekne popoludnie prajem všetkým, ktorí trávia tento deň rovnako oddychovo ako aj ja. Keďže sa celý deň len tak ponevieram, rozhodla som sa p...
Ako krásne si to napisala. Ak by si chcela môžeš sa pozriet na moj blog.
OdpovedaťOdstrániťhttps://laureysworldkitchen.blogspot.sk
ďakujem :)
OdstrániťOd včera sledujem tvoj blog a je taký precítený, ľudský...proste nádherný. Bola by som rada keby sa ti aj ten moj zapáčil.😘
OdstrániťAko krásne si to napisala. Ak by si chcela môžeš sa pozriet na moj blog.
OdpovedaťOdstrániťhttps://laureysworldkitchen.blogspot.sk
Uff, je to opravdu smutné. Moc pěkné fotky!
OdpovedaťOdstrániťVďaka , písala som to tak, ako som sa momentálne cítila :)
OdstrániťLaura