Čo keby ?

     Je tak veľa veci, ktoré by mladý človek nemal zažiť, ale ani vidieť. A keď už tomu tak je, nemôže z toho utiecť. Zrazu sa pre neho všetko mení. Pohľad na život, rodinu, hodnoty ktoré velebil, ambície ktoré ho ťahali vpred, zrazu všetko prehodnotí. Myseľ neustále pracuje a prichádza nespočetné množstvo otázok: "ČO KEBY?" Hrozná až týrajúca ľútosť prichádza každý deň, keď pomyslíš na to, čo ak by som sa v tej situácii zachovala inak? Čo keby som sa správala krajšie, čo keby sme spolu strávili viac času, čo keby som mala možnosť ich ešte raz vidieť, čo keby boli v týchto významných okamihoch pri nás, tak ako to má byť. Nekonečné množstvo otázok, čo keby. A nevieš sa ich zbaviť. Roky ubiehajú a smútok po strate je rovnaký. Vieš, že to už nezvrátiš. Každý okamih si v hlave premietaš. Organizmus, ktorý opúšťajú sily, dívaš sa a nemôžeš prakticky nijak pomôcť. Môže to byť niekto z rodiny, rodičia, starí rodičia, súrodenci, bratranci či kamaráti. Keď sa ťa to týka a si súčasťou toho, vtedy sa v tebe niečo musí zlomiť. Tú zlomenú časť už nikdy nikto nenapraví. Snažíš sa vytesniť všetko smutné a myslieť len na to krásne, čo sme spolu zažili. Každý z nás túži dosiahnuť isté ciele, vyštudovať, založiť si rodinu, postaviť dom zasadiť strom. V týchto chvíľach nechete mať pri sebe nikoho iného ako najbližších. Moji najbližší tam už ale nebudú v komplenom zložení. A tak sa pýtam sama seba opäť, čo keby tam boli ? Boli by na mňa pyšní, čo by sme spolu podnikli, ako by sme spolu trávili čas? Moja zvedavosť je nekonečná a bohužial už nenapĺniteľná. Neviem sama kam to so mnou povedie pri toľkých otázkach, neviem zabudnúť a nemyslieť. Už dávno neverím, že čas všetky rany zahojí, to si len človek časom zvykne na bolesť a smútok. Budem dúfať, že sa to zmierni a že jedného dňa sa zmierim s tým, že jednoducho to tak je a žiadne, čo keby už nebude. Mám po boku rodinu, ktorá je tu po tom všetkom pre mňa to najdôležitejšie na svete. A pokiaľ sa na nás odniekiaľ naši blízki možno pozerajú, myslia na nás a dúfajú, že my živí dokážeme odložiť hnev a smútok a uvedomíme si, že aj ten najzúfalejší život je, ach bože, tak nádherný.