Vianočná nálada

     Nakoľko sa blížil Mikuláš a moja rodina konečne tento víkend bola pokope, rozhodli sme sa, že si urobíme už vianočnú výzdobu. Pre niekoho: nič zaujímavé! No u nás doma, tento čas ponímame ako krásne a spoločne strávený deň.

     Zvyčajne začíname stromčekom. Prečo stromčekom?  No nakoľko výzdobu stromčeka sa snažíme doladiť aj k výzdobe v danej izbe, tak prvotne zvolíme farby v akých  sa bude stromček tento rok niesť. Nadchla nás červená, a preto aj obývacia izba má tento rok ozdôbky a doplnky v červenej. Tieto chvíle sú pre mňa naprosto čarovné. Spoločne sme sa nahrnuli do izby, mamka nám prichystala čerstvú kávičku, ktorej vôňa sa rozniesla po celej izbe. Roztriedili sme si vianočné gule, ozdôbky a doplnky.
     Nakoľko aranžovať veľmi vkusne neviem, za každým to prenechám sestre. Ona ma zvykne navigovať, kde mám čo a ako uložiť, aby to vyzeralo vkusne. Ja, aby som len tak nepostávala, starala som sa o hudbu. Vianočne pesničky nám museli pravdaže dotvárať tú správnu vianočnú atmosféru. Bez toho by to nešlo. Teda moja funkcia bola, v konečnom znení, tiež relevantná. Pokračovala som vo svojej úlohe asistetnky/muzikantky  a spoločne sme zdobili izbu po izbe. Bol to celkom namáhavý deň, doobeda sme boli nakúpiť ešte potrebné materiály, následne  sme museli poprenášať ozdôbky z pivnice do bytu, až sme postupne zdobili.
      Zdobenie malo byť bleskové. No to teda nebolo. Hrali sme sa s tým pomerne dlho. Viete, ako to je spočiatku, navešate vianočné gule na stromček, ale ako sa naň pozeráte zdá sa Vám, že tie gule treba prehádzať. Ďalším pohľadom spozorujete  inú nedokonalosť v lampášikoch. Pri každom mrknutí sa Vám niečo nepáči. Stokrát to poprekladáte, kým to je celé dokonalé. Áno, totožné to bolo dnes u nás. Zdobením stromčeka to neskončilo. Nadviazali sme na dekorácie. Scenár sa opakoval. Skúšali sme doladiť svietniky, sošky či iné vianočné doplnky, a to si vyžadovalo tiež vhodnú kombináciu. Tak sme to opäť skladali a preskladávali, až ta výzdoba nadobudla finálnu podobu. Každá sme mali pocit spokojnosti po vykonaní skvelej práce. Pomedzi to sme sa rozprávali, spievali, vtipkovali či tancovali... Úsmev na tvári mala každá z nás. Poviem Vám, že takéto chvíle v kruhu rodiny sú na nezaplatenie.











     Niekedy som to tak nevnímala, no čo som začala študovať na vysokej škole a doma trávim minimum času, sú tieto chvíle pre mňa neskutočne vzácne. Kým som navštevovala strednú školu, domov bol  pre mňa samozrejmosť, ba priam až otrava. Všetko sa obrátilo a momentálne, keď som doma, tak si to veľmi vychutnávam. Myslím, že je to aj vekom, kedy DOMOV je pre nás najväčšou oázou pohody a bezpečia. Okamihy, kedy sme všetci spolu a máme spoločnú činnosť, ako dnes zdobenie bytu, sú dokonlé. A práve preto deň, ako bol ten dnešný, radím ako klenot v mojich spomienkach.

Lauri´s